Ak chceme poznať svet, musíme začať od seba. Každý pozná pyramídy v Egypte. No málokto si uvedomuje, že aj u nás kedysi stáli stavby podobného významu. Tri mohyly pri Čake, Kolte a Dedinke. Práve v nich archeológovia vykopali európsku raritu – bronzový pancier, ktorý je podľa odborníkov dokonca o 200 až 300 rokov starší ako ten, ktorý nosili Homérovi dobyvatelia Tróje.
Miroslav Pius
Miestny odbor Matice slovenskej v spolupráci s Mestským strediskom kultúry a športu v Zlatých Moravciach zorganizoval dňa 6. júla 2016 spomienkovú slávnosť pri príležitosti príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda na Slovensko. V kultúrnom programe pripravil PhDr. Miroslav Pius pre návštevníkov zaujímavé rozprávanie o príchode Slovanov na Požitavie a slonovinovej pyxide z Čiernych Kľačian spojené s besedou.
Spomienkovú slávnosť otvoril podpredseda MO MS Ing. Emil Valent privítaním všetkých prítomných hostí, zvlášť primátora mesta PaedDr. Dušana Husára, riaditeľku MŠ Vieru Sýkorovú, za poslancov MsZ PaedDr. Klaudiu Ivanovičovú a predsedníčku ZO JDS Emíliu Páleníkovú.
V kultúrnom programe sa predstavila svojim spevom Zuzana Hudecová Molnárová za klavírneho sprievodu Ľubice Lastovicovej zo ZUŠ Zlaté Moravce. Zaspievala piesne Oslavujeme hviezdy jasné a Túžba po domove. Stanislav Herman predniesol recitácie Proglas Konštantína Filozofa.
Vo svojom príhovore primátor mesta PaedDr. Dušan Husár sa poďakoval predstaviteľom MO MS za pozvanie na spomienkovú slávnosť, ktorej sa zúčastnil aj v Nitre. Prirodzeným cieľom slávnosti je pripomenutie si príchodu vierozvestcov sv. Cyrila a sv. Metoda na Veľkú Moravu, ktorí nám priniesli vieru, zvestovanie evanjelia, slovanské písmo, hlaholiku, liturgické a biblické texty preložené do staroslovienčiny. Preto by sme si mali toto dedičstvo vážiť a uctiť, aby bolo stále živé a viditeľné v našom živote. Zástupcom Matice slovenskej preto patrí vďaka za šírenie osvety a cyrilometodejského posolstva.
Hlavným programom kultúrneho podujatia bol referát PhDr. Miroslava Piusa o príchode Slovanov na Požitavie a Čiernokľačianskej pyxide. Slovenský spisovateľ v súčasnosti žije v Nemčiňanoch. Zaoberá sa poéziou, detskou literatúrou, beletriou, literatúrou faktu a esejami. Jeho knihy sú určené tým, ktorí chcú spoznávať svoju vlastnú minulosť, ale najmä regionálnu históriu a významné archeologické nálezy z oblasti riek Nitra, Žitava, Hron a Ipeľ, kde sa nachádzajú klenoty histórie mnohokrát nepovšimnuté. Pred 12. rokmi, kedy vyšla jeho prvá knižka Kronika znovuobjaveného času a neskôr niekoľko ďalších významných literárnych diel z oblasti Požitavia, oživuje často už zabudnutú históriu. V roku 1974 v Čiernych Kľačanoch v chotári Mlynské diely v blízkosti potoka Bočovka a Širočiny boli vo vykopanej ryhe nájdené ľudské kosti s lebkou a o niečo hlbšie ďalšie kosti s úlomkami slonovinovej pyxidy. Po odbornej rekonštrukcii sa zistilo, že archeologický nález patrí medzi najcennejšie klenoty dávnej minulosti nielen Slovenska, ale aj Strednej Európy. Ide pravdepodobne o jeden z darov, ktoré priniesla misia solúnskych bratov na Veľkú Moravu. Výrobky zo slonoviny boli v staroveku vzácnejšie ako zlato. V scénických výjavoch na pyxide je pravdepodobne zašifrovaná povesť o založení Ríma. Geografický názov Marahava vo Fuldských análoch z roku 901 a názov Morowe v Zoborskej listine sú totožné a je viac ako pravdepodobné, že ide o názov Zlaté Moravce. Historici sa domnievajú, že v okolí Zlatých Moraviec mohlo byť dočasné Metodovo sídlo. Túto historicko-geografickú súvislosť sotva možno považovať za vec náhody, pretože práve v Zlatých Moravciach sa našiel aj prekrásny veľkomoravský zlatý pektorálny krížik. A možno nie je vecou náhody ani skutočnosť, že práve v Kostoľanoch pod Tríbečom sa nachádza jeden z najstarších kresťanských kostolov na Slovensku. Do tejto histórie zapadá aj Čierny hrad, kaplnka vojvodu Gejzu v Kňažiciach, staré hradisko vo Vrábľoch a hradisko v Nevidzanoch.
V diskusii oboznámil návštevníkov historik mesta Marián Tomajko s niektorými historickými zaujímavosťami Zlatých Moraviec. Ing. Emil Valent poďakoval riaditeľke MSKŠ Simone Holubovej za spoluprácu a vydarené kultúrne podujatie. Záver spomienkovej slávnosti na solúnskych bratov patril ešte vystúpeniu Zuzany Hudecovej Molnárovej a Ľubici Lastovicovej. Organizátor nezabudol ani na pohostenie pre návštevníkov a pripravil aj prehliadku Mestského múzea.
Anton Kaiser